RASIKA

Volám sa Lalita Brownová. Mám 17 rokov a chodím na gymnázium do 2.B triedy. Nikdy som sa nestarala o chalanov a ani netúžila mať priateľa. Vždy som mala pocit, že si žiaden chalan nezaslúži aby som mu svojou povahou kazila život. Preto aj keď sa niekto pokúsil pozvať ma von odmietla som. Možno sa im zdalo, že som krutá no ja som zakaždým vedela, že im robím láskavosť. A tak som si na škole vyslúžila prezývku nedobytná Lali. Našťastie však nie som jediná kto má čudné chovanie ohľadom vzťahov. Patrik Cromwell. Náš princ a školský lámač sŕdc. Keď hovorím princ, myslím tým naozaj princ. Jeho rodina patrí k najbohatším na svete. Jeho rodičia nikdy nie sú doma pretože sú kvôli práci vždy v zahraničí. A tak žije vo svojom obrovskom dome sám so svojim sluhom. Ako jediný dedič Cromwell Corporation si je zrejme vedomý svojich povinností, keďže je to bezproblémový študent s výbornými výsledkami. Okrem toho hraje basketbal a volejbal a dva krát po sebe vyhral v celo školskom hlasovaní titul chlapčenský idol roka. Skrátka pán dokonalý. No aj keď je mu stále v pätách neskutočne veľa nádherných dievčat, on sa na ne ani nepozrie a ďalej sa drží úzkeho kruhu svojich štyroch najlepších kamarátov: Darena, Samuela, Marka a Luka. No ako zázrakom jeho chlad ostatné baby len viac priťahuje. Chodí do našej školy už štvrtý rok a pravdepodobne ho ešte nikto nevidel usmiať sa. A zo všetkých členov študentskej rady som práve ja dostala za úlohu pomôcť mu s každoročným plesom ktorý usporadúva jeho rodina v našej škole a ktorý má organizovať on. To sa však za posledné tri roky ani raz nestalo. "Prečo dokelu ja?" zrúkla som na Petra. Predsedu študentskej rady. "Domnievali sme sa, že sa na to najviac hodíš. Si vo funkcii najkratšie. Takže sa ti hodí nejaká ta prax. Plus si jediné dievča v celej študentskej rade." pokrčil plecami. "Aha. Super! Ale vážne nechápem čo s tým má spoločné moje pohlavie." "Samozrejme, že keby som to šiel robiť ja načo mimichodom vôbec nemám čas tak by som to tiež musel robiť všetko zaňho ale ty môžeš využiť svoje ženské zbrane na to aby na ten ples šiel." žmurkol. V tej chvíli som na neho musela zízať ako keby mi pred očami zavraždil matku. "Čože?!" skríkla som. "Počula si dobre. Túto akciu nemá organizovať študentská rada ale Cromwell Corporation v spolupráci so študentskou radou. Čiže aspoň teraz keď je v poslednom ročníku by sa na ňom mohol ukázať. Čiže ho tam dostaň! Odteraz máš celú organizáciu plesu na starosti ty. Tak to nezbabri." uštipačne sa na mňa usmial. "Zbláznil si sa? Ako mám celý ples zorganizovať sama a ešte ho tam dotiahnuť? Toto mi nemôžeš urobiť!" zastonala som. "Práve som to urobil! Tak sa s ním nejako spoj a všetko s ním preber. Zlom väz. Teraz máš možnosť ukázať nám aká dobrá si. Tak nás nesklam." potľapkal ma po pleci a zdrhol kade ľahšie než som stihla znova prehovoriť. "Tak fajn. Ale na nejaké ženské zbrane zabudni!" zafučala som a pobrala som sa do svojej triedy.